Kto je doma pánom?

Kto je doma pánom?

 

Článok s touto témou som sa rozhodla napísať preto, lebo veľa ľudí má problém so získaním autority u svojho psa, čo je spojené neskôr s ťažkosťami nielen v poslušnosti, ale aj v samotnom vzťahu majiteľa a psa. A samozrejme čím väčší pes, tým väčší problém.

 

Základom a prvou vecou, ktorú musíte vášho psíka naučiť je, že vy ste hlava rodiny. Kým nebute mať toto vo vašom vzťahu ujasnené, neočakávajte, že vás bude počúvať a tým pádom je výcvik ostatných vecí len strata času.

            Samozrejme úsilie, ktoré budete musieť vynaložiť na získanie autority záleží od plemena psa, od jeho povahy a aj pohlavia. Feny sa prirodzene ľahšie podradia ako psi, kým ich príliš nerozmaznávate. Každopádne záleží hlavne na temperamente vášho nového člena rodiny a na jeho dominantných sklonoch. Môžte napríklad natrafiť na vlčiaka, ktorý bude od malička ako baránok, ale aj na takého, ktorý sa bude vždy snažiť získať nadradenosť (čo mu nesmiete dovoliť a nedať mu žiadnu nádej, že by sa mu to snáď mohlo podariť).

 

Ako to zariadila príroda

            Psi sú od prírody veľmi socializované zvieratá, žijúce vo svorkách, kde je prísne daná hierarchia. Vodcom svorky je alfa pár a za nimi nasledujú beta, gama,….páry (tvorené samozrejme samcom a samicouJ).  Ich postavenie sa môže časom meniť, napríklad ak príde do svorky nový člen alebo niektorý z nižšie postavených si brúsi zuby na post vládcu (ak mu nejaký nadradený jedinec dal svojím správaním nádej, že sa o to môže pokúsiť). Vtedy dochádza k súbojom, ktoré spory jednoznačne vyriešia.

 

Ako to využiť?

            Túto psiu vlastnosť je treba využiť aj v praxi. Najlepšie je dávať mu najavo vašu autoritu od prvého dňa, čo si ho privediete domov. Aby hneď od začiatku vedel, kde je jeho miesto vo svorke. No, a zopár rád ako to dosiahnuť.  Keď dávate psovi žrádlo, sem-tam mu ho na chvíľu vezmite, alebo mu tam dajte ruku a premiešajte ho trochu. Aby vedel, že od vás závisí, či sa nažerie alebo nie. Pritom nesmie zavrčať a nedajbože po vás chňapnúť. Ak by sa to náhodou stalo, treba ho potrestať (ale všetkého s mierou).  Určite, a to asi všetci viete, len je ťažké to dodržiavať, nepodliehajte žiadostivému pohľadu, kňučaniu, dokonca v niektorých prípadoch šťekaniu a nedávajte svojmu psovi pochúťky od stola. Radšej to dajte niekde bokom a keď dojete vy, tak mu to naložte do misky. Ďalej je lepšie nechať psa spať na zemi, na nejakom jeho peliešku, tak aby mal miesto v nižšej rovine ako vy. To je tiež jeden zo znakov vašej nadradenosti. Pri dávaní povelov rozprávajte ráznym tónom. Netreba kričať, ale aby to neznelo ako prosba, ale príkaz.

            Viem, že dodržiavať niektoré z týchto vecí bude ťažké, ale je to dôležité. Pes sa tak rýchlo naučí, kde je jeho miesto a budete mať o starosť menej.

            Jedným z kritických bodov je ešte puberta. Vtedy s vaším miláčikom začnú šiť všetci čerti. Je možné, že sa bude snažiť testovať, kde sú hranice. A tie mu musíte jasne vymedziť. U niketorých psov to bude asi chcieť trochu pritvrdiť, ale ak ste zvládli výchovu do tohoto bodu, tak už by to nemal byť žiadny problém.

            Tak teda veľa šťastia a dúfam, že som vám týmto aspoň trošku pomohla.