O ľuďoch a psoch

O ľuďoch a psoch

 

Mnoho ľudí nepozná a ani nezažilo vzťah ČLOVEKA A PSA, ale pri tom súdia tých, ktorí sa obetujú pre dobro zvierat a pomáhajú im. Alebo len prosto chcú dať svoju lásku štvornohým kamarátom. 


 "Zbadal som v psích očiach prchavý výraz pobaveného pohŕdania a som presvedčený, že psi si v podstate myslia, že ľudia sú blázni."

John Steinbeck

 

Mnoho ľudí nepozná a ani nezažilo vzťah ČLOVEKA A PSA, ale pri tom súdia tých, ktorí sa obetujú pre dobro zvierat a pomáhajú im. Alebo len prosto chcú dať svoju lásku štvornohým kamarátom.  Ako psíčkar som už párkrát stretla s podobnými vetami ako: „ A to vám načo je pes? Predajte to, veď to robí len neporiadok, špinu, šteká a to a môže vám ublížiť.“ Ako mi môže moj vlastný pes ublížiť?  A prečo by mi mal ubližovať? Čím?

 

     To skôr my sme tí, ktorí ubližujeme.  A zvieratá to iba tíško znášajú a sú odkázaní na naše rozhodnutia. Prečo im ubližovať? Kvôli tomu, že nám dávajú lásku, ktorú ľudia nemajú v sebe? Alebo len preto, že sú to bezmocné stvorenia, ktoré sa nevedia brániť? A možno iba pre našu hlúposť. Človek je tvor celkovo hlúpy, ktorý si namýšľa, že je pánom sveta a je mu dovolené všetko. Ale je to omyl. Máme možno prostriedky aby sme veľa vecí dokázali, ale nikdy sa nenaučíme to čo zvieratá.

 

    Ich vernosť priateľstvo, oddanosť a láska je niečo o čom môžeme len snívať, aby sme mali aspoň niečo z toho. Naši miláčkovia majú obrovské srdiečko, v ktorom sa nájde kúsok mieste pre nás. Sú odkázaní na naše nálady, náš čas a našu lásku.  Aj keď nie vždy sme k nim milí, nikdy sa nám neotočia chrbtom ako to robíme mi ľudia.  Tešia sa každému nášmu slovu, pohľadu a aj pohladeniu, ktoré im darujeme.

 

    V očiach mojich psíkov som ešte nevidela hnev, nenávisť a ani arogantnosť. Akokoľvek k nim budeme krutí, nikdy nás nebudú nenávidieť.  Ale ich lásku už mať nebudeme. Každý deň rozdávajú radosť, hravosť a vyčarujú nám úsmev na tvári. Ako môže niekto súdiť, vzťah človeka so psom, keď nikdy nezažil : mokrý vrtiaci sa chvost, ktorý nás bije v kolenách - čumáčik na svojej tvári - ľadový jazýček, ktorý s láskou oblizuje naše ruky – spŕšku chlpov a vody na sebe , keď sa jeho psík otriasal – oslintané rozhryzené topánky – upokojujúce pochrapkávanie spiaceho miláčika – vytrvalé štekanie na votrelca alebo iba láskyplný pohľad, ktorým nám dáva najavo svoju lásku a vďaku.

 

   Pre niekoho je neprípustné, aby ho jeho pes olizoval, alebo to množstvo chlpov čo je po psíkovi. Ale toto sú tie najkrajšie veci a najbláznivejšie veci, ktoré môžeme každý deň zažívať so svojimi štvornohými kamarátmi.  Určite nás dokážu vytočiť a rozhnevať, keď sa rozhodnú rozryť našu záhradku, prehrýzť káble alebo nás podkopnú s plnými taškami. Ale oni to nemyslia zle. Je to naša chyba ak doma vystrájajú a stále niečo ničia. Chcú nám povedať, že sa nudia a potešili by sa menšej hre alebo prechádzke s nami. Chcú aby sme sa im venovali a aby neboli pre nás iba doplnkom alebo strážcom. Chcú patriť do našej svorky a rodiny.

 

  Prečo im to odopierať? Určite tým nič nestratíme. Sú skvelými učiteľmi ako žiť. Stále s úsmevom a dobrou náladou, hoci aj blesky a hromy budú byť. Načo sa rozčuľovať nad dlhým radom? Arogantným šoférom alebo neslušným chlapcom? Ničiť si zdravie? Iba si sami ubližujeme, že sa rozčuľujeme nad somarinami. Učme sa od našich najlepších učiteľov, ktorých máme doma. Oni iba otočia hlavou a kráľovský odkráčajú preč, ak sa im niečo nepáči, nevenujeme sa im alebo sa náhodou urazili.  Nie sú takí arogantní, netolerantní a bezcitní ako sme mi.

 

   Dávajú nám obrovské množstvo lásky, ktoré im nebudeme schopní nikdy vrátiť. Sú tu na to aby nás naučili rozdávať lásku, pomáhať bezmocným a veriť, že všetko zlé je na niečo dobré. Nikdy neodpovedám milo, ak mi niekto robí prednášky o tom, čo som stratila, keď som si vzala psa. „Čo som vlastne stratila?“ Nič. Iba som získala to čo niektorí nepochopia. Získala som najvernejšieho priateľa a najčistejšiu dušičku, akú som si kedy vôbec mohla priať. Nechcem sa celý život tváriť, že ma nezaujíma to čo sa deje zo zvieratami a nami ľuďmi. Vzťah ľudí a zvierat je komplikovaný a vždy aj bude. Vždy sa nájdu tí, ktorí budú proti, ale každý deň sa nájdu tí, ktorí tiež okúsia lásku štvornohých priateľov.  Skúsme sa aspoň raz zastaviť a porozmýšľať koľko lásky rozdávame  alebo ako sa správame k zvieratám? V čom sme od nich lepší ak si to myslíme? Určite sa máme ešte čo učiť, pretože ich čistú neobmedzenú lásku v sebe nemáme. Môžeme im iba ďakovať, že nám ju dávajú, že máme to šťastie byť tými, ktorí ju môžu cítiť.

 

" Psy nie sú naším celým životom, ale robia naše životy plnšími. "

Roger Caras